Výzvy

Perspektívy výskumného komplexu „literatúra a veda“ v kontexte analýz literárneho interdiskurzu

World Literature Studies 4/2022

Zostavovatelia: Roman Mikuláš – Ján Jambor (Ústav svetovej literatúry SAV)

Jazyk: slovenský, nemecký, anglický

Komplex vzťahov medzi literatúrou a vedným poznaním[1] (vrátane dejín vedy) je predmetom intenzívnych výskumov najneskôr od 90. rokov 20. storočia. Pripravované tematické číslo časopisu World Literature Studies by malo reflektovať hlavne otvorené teoretické a metodologické otázky a perspektívy, z ktorých je možné nazerať na široký a dynamický komplex vzťahov literatúry a vedy. Môžeme na ne nahliadať cez prizmu historických predpokladov a prostriedkov, ktoré spôsobujú, že sa z predmetu pozorovania stáva fenomén poznania. Takáto historicko-epistemologická perspektíva nám umožňuje položiť si otázku, do akej miery sa poznanie literatúry a poznanie vied dajú usúvzťažniť a s akými konzekvenciami je to spojené napríklad z hľadiska reprezentačných foriem, ktorými sa literatúra podieľa na tom, čo by sme mohli nazvať kultúrou poznania. Z pozície teórie vedy sa žiada, aby bolo aspoň približne jasné, čo sú hlavné metodologicko-teoretické súčasti prístupov, v ktorých ide o reflexiu koevolúcie vedy a literatúry. V tomto komplexe sa často odkazuje na teóriu autopoietických systémov Niklasa Luhmanna. Pomocou nej je možné opísať vlastné logiky systémov literatúry a vedy, jasne vyznačiť ich endogénne operatívne kontúry, ale aj to, čo sa nazýva operatívne prepojenie, teda systémové prvky, ktoré tieto dynamické konštrukty komunikatívne prepájajú. Z historického aspektu môžeme sledovať, kedy sa tieto systémy začali konštituovať a etablovať a za akých predpokladov a sprievodných dynamických efektov sa to dialo. Z tejto perspektívy vidno, že poznanie je komunikované, teda sprostredkované pomocou operatívnych prepojení, a je prítomné súčasne vo viacerých poriadkoch, diskurzoch, ako na to upozorňuje už Ludwik Fleck svojím pojmom „Denkstil“ (Entstehung und Entwicklung einer wissenschaftlichen Tatsache, 1935/1980). Z aspektu teórie systémov sa však natíska aj otázka, ako sa správa systém literatúry voči iným systémom produkcie a komunikácie poznania, napr. systému vied. Môžeme sledovať, ako literatúra transformuje alebo kompletne preberá isté obsahy poznania, ale takisto môžeme sledovať, ako sa pôvodne literárne postupy etablujú vo vedných disciplínach a podieľajú sa tak na produkcii špeciálneho vedného poznania, ako ho identifikoval a označil Michel Foucault (L’Archéologie du savoir, 1969). Na poli foucaultovskej analýzy môžeme v ostatných rokoch sledovať viaceré inovácie a extenzie, ktoré sú spojené s integráciami lingvistických či hermeneutických postupov alebo aspektov sociológie poznania. Jedným z podstatných rozšírení analýzy diskurzov je literárnovedne orientovaný výskum interdiskurzov Jürgena Linka.[2] Môžeme sledovať aj pokusy o modifikáciu analýzy diskurzov pomocou usúvzťažnenia konštruktivistických epistemologických premís a empírie. O adekvátnosti takýchto extenzií a inovácií je dôležité diskutovať na serióznej báze výskumu vedy ako platformy zjednocujúcej teóriu, sociológiu a dejiny vedy. Keďže sa však v rámci výskumu vedy skúma, resp. rekonštruuje evolúcia systému vedy, skúmajú sa predpoklady a štruktúry produkcie a komunikácie vedného poznania, dochádza k niečomu, čo by sme mohli nazvať zdvojená optika – a síce optika programu výskumu interdiskurzov a optika výskumu vedy. Výsledky, ale aj postupy a teoretické východiská výskumu vedy interferujú program analýzy interdiskurzov v celej jeho šírke. Z dôvodu absencie celoplošnej diskusie  vzťahu výskumu vedy k literárnej vede a jej výskumným programom, ako je výskum interdiskurzivity a vzťahu literatúry a vedy, vítame aj príspevky k tomuto problémovému komplexu.

Problémové okruhy príspevkov:

– bilancujúce zhodnotenia a porovnania koncepcií vedného poznania Niklasa Luhmanna a Michela Foucaulta,

– extenzie a inovácie Foucaultovej analýzy diskurzov,

– systematizácia indikátorov a transformačných techník vedeckého (teoretického) poznania v literárnych textoch (s ohľadom na konkrétne vedné oblasti),

– konštruktivistické alternatívy k teóriám diskurzov a ich konceptualizáciám poznania (Ernst von Glasersfeld),

– pozícia systemickej teórie komunikácie v teóriách diskurzov,

– výskum vedy na poli programu analýzy vzťahu vedy a literatúry (prednostne programu výskumu literatúry ako interdiskurzu),

– vzťah intertextuality a interdiskurzivity,

– vplyv jazyka na produkciu poznania v interdiskurze (kolektívna symbolika, metaforika, analýza analogizácie),

– analytické prípadové štúdie konkrétneho literárneho materiálu.

Abstrakty posielajte v slovenčine, nemčine alebo angličtine na adresy usvlwlit@savba.sk; roman.mikulas@savba.sk a jan.jambor@savba.sk do 31. januára 2022.

O prijatí príspevku Vás budeme informovať do 28. februára 2022.

Termín odovzdania finálneho príspevku: 30. jún 2021 Rozsah abstraktu: < 1800 znakov. Rozsah príspevku: 27000 – 36000 znakov. Pokyny na publikovanie nájdete na http://www.wls.sav.sk/?page_id=21.

[1] Pojem „poznanie“ v zmysle „systém nadobudnutých vedomostí“ nahrádzame pojmom „veda“, resp. „vedné poznanie“ ako ekvivalent pojmov knowledge, Wissen, savoir.

[2] Link, Jürgen: Literaturanalyse als Interdiskursanalyse. Am Beispiel des Ursprungs literarischer Symbolik in der Kollektivsymbolik. In: Jürgen Fohrmann/Harro Müller (Hg.): Diskurstheorien und Literaturwissenschaft. Frankfurt a. M. 1988, 284–307; Link, Jürgen/Link-Heer, Ursula: Diskurs/Interdiskurs und Literaturanalyse. In: LiLi. Zeitschrift für Literaturwissenschaft und Linguistik 20/77 (1990), 88–99.