Výzvy

Svetová literatúra z pohľadu „malých“ a „veľkých“ literatúr

World Literature Studies 2/2022

Zostavujú: Róbert Gáfrik (Ústav svetovej literatúry SAV) a Miloš Zelenka (Jihočeská univerzita v Českých Budějoviciach a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre)

Pojem svetovej literatúry sa v ostatnej dobe stal predmetom intenzívnej diskusie. Hoci sa okrem označenia svetová literatúra používajú aj ďalšie ako „literatúra sveta“, „svetovosť literatúry“, „svetový literárny systém“, „svetová literárna republika“, metodologické rámce diskusie o tomto pojme najzreteľnejšie nastavili najmä Pascale Casanova, Franco Moretti a David Damrosch, ktorí tento pojem chápu ako systém, do ktorého texty vstupujú prostredníctvom tzv. veľkej literatúry, najčastejšie písanej po anglicky. Historické skúsenosti tzv. malých literatúr (napr. stredo- a  východoeurópskych) však poukazujú na skutočnosť, že metodologický diskurz nemôže disponovať jedným spôsobom či typom štúdia a že sa, naopak, v literárnovednej praxi realizuje v rôznych jazykoch a v rôznych mocenských vzťahoch. Teoretici a teoretičky z týchto krajín spochybňujú predstavu takej „siete“ či štandardizovaného kánonu, ktorý by znamenal akceptáciu nerovnosti ako určitého epistemologického rámca a spôsobu prezentácie kodifikujúcej binárne opozície „rozvinutosti“ a „nerozvinutosti“ či „centra“ a „periférie“. Na druhej strane však nie je možné ignorovať reálnu silu tejto hegemónie, ktorá sa predstavuje ako univerzálna.

Predkladané číslo WLS si preto kladie za cieľ teoreticky a literárnohistoricky preskúmať premenlivé (nejednoznačné) fázy procesu, ktorými sa diela z „periférnych“ literatúr  stávajú tzv. svetovými, resp. upozorniť na najrôznejšie intra- a extraliterárne fenomény (preklad, jazyk, žáner, téma, kultúrnohistorická tradícia, reklama, vzťah k médiám, postoj k inakosti, recepcia, spôsob lektúry, predpoklady distribúcie a pod.). Sem sa dá zaradiť aj problematika vzájomného vzťahu a diskontinuitného dialógu „menšinových“ a „väčšinových“ konceptov svetovej literatúry, a to s dôrazom na lokálne tradície myslenia o tomto fenoméne, resp. pripomenúť tradíciu týchto výskumov v strednej a východnej Európe (či v mimoeurópskych alebo neanglofónnych krajinách).

Monotematicky koncipované číslo nadväzuje na predchádzajúce čísla WLS venované kongresom AILC/ICLA (č. 2/2013 Comparative Literary Studies as Cultural Criticism a č. 2/2019 Images of Remote Countries in the Literatures of Central and Eastern Europe) a zároveň je príspevkom k XIII. Kongresu/AILC/ ICLA konanému v Tbilisi v dňoch 24. – 29. 7. 2022 pod názvom Re-Imagining Literatures of the World: Global and Local, Mainstreams and Margins.

Redakcia prijíma texty v angličtine alebo vo francúzštine a pri výbere uprednostní tie štúdie, ktoré majú ambíciu prispieť do teoretickej a metodologickej diskusie o pojme svetovej literatúry, no vítané budú aj analyticko-interpretačné komparatistické štúdie vychádzajúce z danej problematiky.

Abstrakty posielajte do 31. augusta 2021 v angličtine na emailovú adresu: robert.gafrik@savba.sk

O prijatí príspevku Vás budeme informovať do 15. septembra 2021.

Termín odovzdania finálneho príspevku: 15. január 2022

Rozsah abstraktu: <1 800 znakov

Rozsah príspevku: 27 000 – 36 000 znakov

Pokyny na publikovanie nájdete na: http://www.wls.sav.sk/?page_id=21