Pokyny na publikovanie

Časopis World Literature Studies má záujem o vedecké štúdie a recenzie z oblasti všeobecnej a porovnávacej literárnej vedy a translatológie so súvisiacimi interdisciplinárnymi a transdisciplinárnymi presahmi. Čísla sú väčšinou zamerané tematicky a konkrétne témy sa zverejňujú v podobe aktuálnych výziev na publikovanie. Príspevky sa uverejňujú v slovenčine, češtine, angličtine, nemčine, prípadne vo francúzštine s anglickým resumé.

Redakcia prijíma iba abstrakty, resp. texty, ktoré korešpondujú s aktuálnymi výzvami na konkrétne čísla.

Nevyžiadané príspevky redakcia nevracia ani ich nepostupuje na ďalšiu oponentúru.

Výzvy obvykle predpokladajú zaslanie abstraktu, o jeho prijatí rozhoduje editor/editorka či editorský tím čísla. Texty, ktoré vznikli na základe vybraných abstraktov, podstupujú dvojitú anonymnú odbornú oponentúru (double blind peer review).

Prijatie abstraktu neznamená automaticky, že rukopis bude publikovaný.

Príspevky sa zaraďujú do nasledujúcich rubrík:

  • štúdie (cca 15 – 20 NS) – originálne  vedecké práce vychádzajúce zo základného výskumu;
  • materiály, diskusia (cca 10 – 20 normostrán) – sumarizujúce, informatívne a diskusné texty týkajúce sa aktuálnych tém a problémov z oblasti literárnej vedy aj iných humanitných odborov;
  • recenzie – uprednostňujeme recenzovanie publikácií, ktoré majú presah smerom k široko chápanému ponímaniu svetovej literatúry, čo treba zohľadniť aj v samotnej recenzii; zároveň uvítame najmä analyticky koncipované recenzie (recenzie analytického charakteru cca 3 – 5 NS; informatívne recenzie max. 3 NS); pred napísaním recenzie konzultujte vhodnosť recenzovaného diela pre potreby WLS s redakciou.

Odporúčaný rozsah je uvedený v normostranách, t. j. 1 NS = 1800 znakov s medzerami.

Vydavateľ časopisu World Literature Studies umožňuje publikovať doposiaľ nepublikované dielo a na základe toho sa autor či autorka v súlade so zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) zaväzuje, že sa vzdáva nároku na odmenu. Autori a autorky štúdií dostanú výtlačok časopisu a separát svojej štúdie v elektronickej podobe vo formáte pdf. Pri opätovnom publikovaní prosíme uviesť údaje o prvej publikácii príspevku (vrátane webovej stránky časopisu) a informovať redakciu.

Rukopisy posielajte, prosím, do redakcie časopisu World Literature Studies

  • na adresu uswllit@savba.sk;
  • priamo na emailové adresy uvedené vo výzve na publikovanie príspevku v tematickom čísle.

 

Forma štúdií a textov do rubrík materiály a diskusia

  • základný formátWord, písmo Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5 riadka, zarovnanie len vľavo, odseky vyznačené tabulátorom, bez delenia slov;
  • štruktúra textu:
    • názov štúdie (max. 190 zn. s medzerami vrátane podtitulu), nepoužívajte, prosím, v názve kurzívu;
    • meno autora/autorky;
    • text štúdie podľa potreby členený medzititulkami.
    • za štúdiou:
      • resumé v angličtine (cca 600 znakov s medzerami) s názvom príspevku a kľúčovými slovami (4 – 6);
      • adresa autora/autorky (meno a tituly, inštitúcia, poštová adresa, emailová adresa).
    • citácie v texte
      • citácie rozsahom menšie ako 4 riadky dávame do dvojitých úvodzoviek plynulo v texte;
      • citácie dlhšie než 4 riadky vydeľujeme do samostatného odseku bez úvodzoviek;
      • pre citáciu v rámci citácie používame jednoduché úvodzovky;
      • za citáciou pripájame krátky bibliografický odkaz – (Bakoš 1966, 115), ak je vo vete uvedené meno autora/autorky citovanej publikácie, do bibliografického odkazu ho už neopakujeme – (1966, 115), ak opakované citácie nasledujú hneď po sebe, uvádzame v odkaze len stranu (115);
      • citovanie podľa iného zdroja v texte – (Neef 1998 [Veselý 2004, 438]);
      • citovanie staršieho textu z nového vydania – (Felix [1971] 1986, 556);
      • citácie z cudzích jazykov uvádzame v jazyku štúdie, teda v preklade, pričom môžeme odkázať na kľúčové pojmy citácie v origináli (v koncovej poznámke alebo priamo v texte), len ak je to nevyhnutné (napr. pri analyzovaných literárnych dielach), uvedieme aj originálne znenie citátu v koncovej poznámke;
      • vynechávky z citovaného textu, ako aj každý svoj zásah do citátu vyznačujeme hranatou zátvorkou […];
      • tri bodky na začiatku alebo na konci citovanej vety nedávame, ak treba zmeniť písmeno na veľké alebo malé, použijeme hranatú zátvorku: „[O]d medíku mi narástlo bruško,“ konštatoval Macko Pu vo svojej situačnej analýze. O rozdielnosti týchto textov Mazur píše: „[p]ravdepodobne tieto texty vyvolávajú u čitateľov tohto článku rozdielne názory – jedni si pomyslia, že na stroj je to ani nie také zlé, druhí zasa, že to v podstate nie je nič zvláštneho“ (1963, 48).
    • poznámkyvkladáme prostredníctvom funkcie textového editora ako koncové poznámky/endnotes, obmedzujeme ich na minimum, obsahujú iba informácie, ktoré nemožno uviesť priamo v texte a sú relevantné pre jeho porozumenie; bibliografické odkazy uvádzame v skrátenej podobe za príslušným textom v poznámke (Ihringová 2012, 115 – 147) alebo bez zátvorky v prípade odkazu ako Pozri bližšie Ihringová 2012, 115 – 147.
  • zoznam literatúry: použité diela uvádzame za textom pod názvom Literatúra v abecednom poradí, u jednotlivých autorov/autoriek aj chronologicky; bibliografie uvádzame podľa The Chicago Manual of Style (author-date); pozri aj uvedené príklady:

 

Knižné publikácie
Miko, František. 1969. Estetika výrazu. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. (Miko 1969,  185)

Bloom, Harold. 2000. Kánon západní literatury. Prel. Ladislav Nagy a Martin Pokorný. Praha: Prostor. (Bloom 2000, 33 – 34)

Felix, Jozef. (1971) 1986. O preklade v národnej literatúre. In Domov i svet, Jozef Felix, 554 – 571. Bratislava: Slovenský spisovateľ. (Felix [1971] 1986, 556)

Austen, Jane. (1813) 2003. Pride and Prejudice. London: T. Egerton. Reprint, New York: Penguin Classics. (Austen [1813] 2003)

štyria autori/autorky a viac
Gulotta, Rebecca – William Odom – Jodi Forlizzi – Haakon Faste. 2013. Digital Artifacts as Legacy: Exploring the Lifespan and Value of Digital Data. In Proceedings of the SIGCHI Conference on Human Factors in Computing Systems, ed. Wendy E. Mackay. New York: ACM. Dostupné na: http://dl.acm. org/citation.cfm?id=2466240 [cit. 11. 3. 2016] (Gulotta et al.)

autorské kolektívy
Plesník, Ľubomír a kol. 2008. Tezaurus estetických a výrazových kvalít. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. (Plesník a kol. 2008)

Mocná, Dagmar – Josef Peterka a kol. 2004. Encyklopedie literárních žánrů. Praha: Paseka. (Mocná – Peterka a kol. 2004, 50)

editor/editorka a viac editorov/editoriek
Somolayová, Ľubica, ed. 2010. Romantickí mesianisti. Bratislava: Kalligram – Ústav slovenskej literatúry SAV. (Somolayová 2010, 30)

Mikuláš, Roman – Sibylle Moser – Karin S. Wozonig, eds. 2011. Die Kunst der Systemik. Systemische Ansätze der Literatur- und Kunstforschung in Mitteleuropa. Münster – Wien –Berlin: LIT-Verlag. (Mikuláš – Moser – Wozonig 2011)

kapitola alebo iná časť z knihy
Mikula, Valér. 1997. Hviezdoslav ako automýtus. In Od baroka k postmoderne: interpretačné sondy do slovenskej literatúry, Valér Mikula, 49 – 56. Levice: Vydavateľstvo L. C. A. (Mikula 1997, 50)
Kákošová, Zuzana. 2009. Recepčné stereotypy obrazu Turka v slovenskej literatúre. In Revitalizácia kultúrnej tradície v literatúre, eds. Marta Keruľová – Silvia Lauková, 49 – 65. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. (Kákošová 2009, 61)

Šmatlák, Stanislav. 1985. Ján Hollý – skutočný klasik slovenskej poézie. In Ján Hollý: Dielo I., 9 – 33. Bratislava: Tatran. (Šmatlák 1985, 9)

Mráz, Andrej. 1957. Úvodný komentár.  In Orava. Svätý Duch, Ján Kalinčiak, 9 – 22. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, edícia Hviezdoslavova knižnica, zv. 36. (Mráz 1957, 20)

Foucault, Michel. 1994. Co je autor? In Diskurz, autor, genealogie, Michel Foucault, prel. Petr Horák, 41 – 73. Praha: Svoboda. (Foucault 1994, 45 – 46)

Časopisecké publikácie
Dulebová, Irina. 2014. K otázke reflexie náboženskej skúsenosti v ruskej próze 21. storočia. World Literature Studies 6 (23), 1: 33 – 46. (Dulebová 2014, 34)

Rédey, Zoltán. 2012. O sile a slabosti poslednej ruky. Ondruš ako manuskriptologický a edičný problém. Romboid 47, 4: 20 – 24. (Rédey 2012, 23)

Hevier, Daniel. 2007. Mystérium knihy. Týždeň, 10. september, 4, 37: 66 – 67. (Hevier 2007, 66)

Internetové publikácie
Bžoch, Adam. 2015. Načo má byť v školách literatúra?  Sme (Komentáre), 18. máj. Dostupné na: http://komentare.sme.sk/c/7811888/naco-ma-byt-v-skolach-literatura.html [cit. 22. júla 2015] (Bžoch 2015)

Ryčlová, Ivana. 2006. Pravoslaví a ruská literatura 20. století. In Sborník prac Filozofické fakulty Brněnské univerzity. Studia Minora Facultatis Philosophicae Universitatis Brunensis, 53: 107 − 116. Dostupné na: http://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/102437/C_Historica_53-2006-1_10.pdf  [cit. 13. 1. 2014] (Ryčlová 2006, 108)

Šulaj, Peter. 2016. Email. 29. apríla. (Šulaj 2016, os. komunikácia)

Stránka Isabel Allende na Facebooku. Dostupné na: https://www.facebook.com/isabelallende [cit. 26. 10. 2016]

Massimo Fini, antologia di un ribelle. In ‘La modernità di un antimoderno’ l’opera del giornalista. Dostupné na:  http://www.ansa.it/sito/notizie/cultura/unlibroalgiorno/2016/10/26/massimo-fini-antologia-di-un-ribelle_737677d5-034f-44b0-8ed3-938d8397d478.html [cit. 27. 10. 2016]