logo




2018

  • Hraničný orientalizmus v literatúrach strednej a východnej Európy

    eds. Charles Sabatos – Róbert Gáfrik obálka

    Zámerom tohto čísla je preskúmať fenomén hraničného orientalizmu v literatúrach strednej a východnej Európy. Andre Gingrich navrhol tento pojem pre krajiny, ktoré nemali vlastné kolónie, ale mali kontakt s orientálnym svetom prostredníctvom stretnutí s osmanskými nájazdníkmi. Prispievateľky a prispievatelia skúmajú tieto otázky vo vzťahu k českej, slovenskej, maďarskej, srbskej, bosnianskej, rumunskej, lotyšskej a gruzínskej literatúre, ako aj k žánru historickej beletrie v strednej Európe od 19. storočia až do súčasnosti.

    Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS_1_2018)
     

     

     

     
    OBSAH / CONTENTS
    e d i t o r i á l / e d i t o r i a l
    Charles Sabatos – Róbert Gáfrik
    Frontier Orientalism in Central and East European literatures ■ 2 (prejsť na článok)

    š t ú d i e – t é m a / a r t i c l e s – t o p i c
    Charles Sabatos
    The nation’s “timeless mission”: Frontier Orientalism in Central European historical fiction ■ 3 (prejsť na článok)
    Jitka Malečková
    “Our Turks”, or “real Turks”? Czech perceptions of the Slavic Muslims of Bosnia-Herzegovina ■ 15 (prejsť na článok)
    Jelena Arsenijević Mitrić
    Orientalist discourse in Ivo Andrić’s “Bosnian Chronicle” ■ 27 (prejsť na článok)
    Matej Karásek
    Balkan identity between the Orient and Europe in Milorad Pavić’s “Dictionary of the Khazars” ■ 39 (prejsť na článok)
    Andrei Terian
    From frontier Orientalism to transnational communities: Images of the Tatars in modern Romanian literature ■ 50 (prejsť na článok)
    Ieva Kalnača – Benedikts Kalnačs
    Early encounters with the world of Islam in Latvian literary culture ■ 63 (prejsť na článok)
    Mzia Jamagidze
    Frontier Orientalism and the stereotype formation process in Georgian literature ■ 88 (prejsť na článok)

    r e c e n z i e / b o o k r e v i e w s
    Charles D. Sabatos: Mit ve Tarih Arasında: Orta Avrupa Edebiyat Tarihinde Türk İmgesi (Petr Kučera) ■ 100 (prejsť na článok)
    Marianna D. Birnbaum – Marcell Sebők (eds.): Practices of Coexistence. Constructions of the Other in Early Modern Perspectives (Etienne Charrière) ■ 102 (prejsť na článok)
    Rosie Warren (ed.): The Debate on Postcolonial Theory and the Specter of Capital (Kristína Kállay) ■ 104 (prejsť na článok)
    Emőke G. Komoróczy: Avantgárd kontinuitás a XX. században. A párizsi Magyar Műhely és köre (Péter H. Nagy) ■ 106 (prejsť na článok)
    Radoslav Passia – Gabriela Magová (eds.): Deväť životov. Rozhovory o preklade a literárnom živote (Libuša Vajdová) ■ 108 (prejsť na článok)
    Magda Kučerková – Miroslava Režná: Poetika nevyjadriteľného. K literárnemu výrazu diel Terézie od Ježiša a iných kresťanských mystikov (Ján Knapík) ■ 112 (prejsť na článok)
    Juraj Dvorský: Od naratívnej gramatiky k interdisciplinarite naratívu (Roman Mikuláš) ■ 113 (prejsť na článok)

  • Poetologické súradnice literárnych fikcií filozofov a filozofiek

    MARCEL FORGÁČ – MILAN KENDRA (eds.) WLS2_2018_obálka

    Číslo je zamerané na výskum poetologických komponentov fikcií filozofov a filozofiek, resp. analýzu diel z oblasti filozofie, ktoré majú potenciál nadobudnúť status literárnych fikcií. Štúdie venované tvorbe francúzskych osvietencov, M. de Unamuna, L. Šestova, M. Blanchota, M. Wollstonecraft, A. Rand a ďalších otvárajú otázky o schopnosti daných textových útvarov niesť funkčné príznaky filozofického diskurzu a zároveň nadobúdať estetickú štruktúru. Z ponúknutých argumentácií vyplýva, že analyzované diela využívajú filozofický kontext ako jeden z významotvorných princípov. Estetické koncipovanie je v týchto prípadoch postupom, ktorý navrhuje priestor na to, aby sa filozofické tézy uvoľnili z referenčno-kognitívneho rámca a boli preverované či valorizované ikonicko-zážitkovým spracovaním.

    Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS_2_2018)
     

     

     
    OBSAH / CONTENT
    e d i t o r i á l / e d i t o r i a l
    MARCEL FORGÁČ – MILAN KENDRA
    Poetologické súradnice literárnych fikcií filozofov a filozofiek ■ 2 (prejsť na článok)

    š t ú d i e – t é m a / a r t i c l e s – t o p i c
    VLADIMÍR PAPOUŠEK
    Trojí strategie a trojí víra: filozofie, literatura a literární věda ■ 3 (prejsť na článok)
    JOSEF FULKA
    Lomený pohled: povaha a úloha fikce ve francouzské osvícenské filozofii ■ 14 (prejsť na článok)
    MILAN KENDRA
    Interakcia poetologických a axiologických komponentov v literárnom komunikáte: „Hmla“ Miguela de Unamuna ■ 24 (prejsť na článok)
    IRINA DULEBOVÁ – MAXIM DULEBA
    Filozofická próza Leva Šestova: poetologické komponenty „Apoteózy bezzásadovosti“ v kontexte filozofie subjektivizmu ■ 41 (prejsť na článok)
    MARCEL FORGÁČ
    Textotvorné stratégie Blanchotovho récitu „Temný Tomáš“ ■ 51 (prejsť na článok)
    JAKUB ČEŠKA
    Roland Barthes a Václav Havel jako spiklenci literatury – k principu literární přesvědčivosti ■ 69 (prejsť na článok)
    YU (HEIDI) HUANG
    Allegorizing the existential crisis in modern China: Qian Zhongshu’s philosophical novel “Fortress Besieged” ■ 80 (prejsť na článok)
    ĽUBICA KOBOVÁ
    Analogická argumentácia Mary Wollstonecraft v „Obhajobe práv ženy“ ■ 91 (prejsť na článok)

    d i s k u s i a / d i s c u s s i o n
    JURAJ MALÍČEK
    Filozofia (v) príbehu – filozoficko-estetické čítanie diela Ayn Rand v kontextoch populárnej kultúry ■ 105 (prejsť na článok)

    š t ú d i a / a r t i c l e s
    EVA MALITI FRAŇOVÁ
    Andrej Belyj na cestách za Steinerovou antropozofiou: medzi chrámami ducha západnej Európy ■ 113 (prejsť na článok)

    r e c e n z i e / b o o k r e v i e w s
    Martin Heidegger: Nač básníci? (Gabriel Lukáč) ■ 122 (prejsť na článok)
    Mariana Čechová a kol.: Osnovné tematické algoritmy v slovesnom umení (s intersemiotickými a interdisciplinárnymi presahmi) (Jelena Paštéková) ■ 124 (prejsť na článok)
    Vladimír Svatoň: Na cestě evropským literárním polem. Studie z komparatistiky
    (Ladislav Šimon) ■ 126 (prejsť na článok)
    Kornélia Faragó: Idők, terek, intenzitások (Judit Görözdi) ■ 129 (prejsť na článok)
    Agnieszka Janiec-Nyitrai: V labyrintu možností. Dvanáct literárněvědných studií o próze Karla Čapka (Štefan Timko) ■ 130 (prejsť na článok)
    František Všetička: Slovesné sondy. O kompoziční poetice slovenské prózy a jejích českých souvislostech (Zuzana Chrenková) ■ 132 (prejsť na článok)

  • Perspektívy výskumu metafory

    ed. Roman Mikuláš

    Keď sa dnes na vedeckej úrovni hovorí o metafore, deje sa to nutne za predpokladu interdisciplinárnych presahov a zohľadnenia inštitucionálnych výskumných špecifík a vlastnej dynamiky systému vedy. Pre plnohodnotnú vedeckú diskusiu o metafore je dôležité zviditeľňovať paradigmy výskumu metafory zastúpené v jednotlivých oblastiach, ako aj to, akú úlohu v tej-ktorej disciplíne zohrávajú a akú majú relevantnosť pre riešenie špecific kých výskumných otázok. Štúdie a materiály tematického čísla preto zachytávajú paradigmy výskumu metafory a kriticky reflektujú i sprístupňujú ich zástoj v aktuálnom vednom diskurze.

    Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS_3_2018)

     

     

     
    OBSAH / CONTENT
    e d i t o r i á l / e d i t o r i a l
    Roman Mikuláš
    Perspektívy výskumu metafory ■ 3 (prejsť na článok)

    š t ú d i e – t é m a / a r t i c l e s – t o p i c
    Zoltán Rédey
    Metafora v súčasnej a modernej poézii a možnosť jej interpretácie ■ 5 (prejsť na článok)
    Anton Pokrivčák
    Metaphor in the poetry of imagists ■ 19 (prejsť na článokt)
    Jana Kuzmíková
    Metaphor in theory and research ■ 30 (prejsť na článok)
    Andrea Mikulášová – Roman Mikuláš
    Wirklichkeitskonstruktion durch Metaphern bei Ingeborg Bachmann ■ 47 (prejsť na článok)
    Martin Štúr
    Metafora ako kritérium posunov v chápaní jazyka a komunikácie ■ 68 (prejsť na článok)
    Christian Hild
    Quaken als Ausdruck von Verfehlung und menschlicher Bedrohung: Der Frosch als eine „absolute Metapher“ ■ 86 (prejsť na článok)
    Štěpán Kubalík
    Theory of metaphor and aspect seeing ■ 104 (prejsť na článok)
    Monika Schmitz-Emans
    Oszillationen zwischen dem Metaphorischen und dem Konkret-Materiellen: Metaphoriken
    des Buchs im Spiegel literarischer und buchkünstlerischer Arbeiten ■ 114 (prejsť na článok)
    Kristián Benyovszky
    Teória umeleckej ilustrácie a metafora ■ 129 (prejsť na článok)
    Iveta Gal Drzewiecka – Dana Lešková
    K problematike textovo-obrazovej metafory v obrazovej knihe ■ 142 (prejsť na článok)
    Anna G. Piotrowska
    Metaphors, fad-words and travelling concepts in musicological terminology ■ 156 (prejsť na článok)
    Martina Ivanova
    Metaphor and metonymy in cognitive linguistic theory: On the basis of evidential adverbs
    and their semantic extensions ■ 166 (prejsť na článok)

    m a t e r i á l y / m a t e r i a l s
    Soňa Pašteková
    Mýtus a metafora v koncepciách vied o kultúre a umení ■ 176 (prejsť na článok)

    r e c e n z i e / b o o k r e v i e w s
    Gordon McMullan – Philip Mead (eds.) with Ailsa Grant Ferguson – Kate Flaherty – Mark
    Houlahan: Antipodal Shakespeare. Remembering and Forgetting in Britain, Australia and New Zealand, 1916 – 2016 (Jana Wild) ■ 183 (prejsť na článok)
    František A. Podhajský (ed.): Fikce Jaroslava Haška (Agnieszka Janiec-Nyitrai) ■ 186 (prejsť na článok)
    Ivana Hostová (ed.): Identity and Translation Trouble (Viktoria Kniazkova – Marina Kotova) ■ 189 (prejsť na článok)
    Eduardo F. Coutinho (ed.): Brazilian Literature as World Literature (Nataša Hromová Burcinová) ■ 192 (prejsť na článok)
    Dominika Hlavinová Tekeliová (ed.): Svätojakubská cesta v umení a cestovnom ruchu (Martina Kosturková) ■ 195 (prejsť na článok)

  • Cenzúra a autocenzúra v súčasnej literatúre

    ed. Dobrota Pucherová

    Toto číslo skúma úlohu a fungovanie cenzúry a auto cenzúry v literatúre po roku 1990. „Cenzúra“ je tu chápaná široko, ako rôzne formy štrukturálnej regulácie. Štúdie zamerané na sedem krajín sveta – Slovensko, Francúzsko, rusko, Čína, Irán, egypt a uganda – ukazujú, ako veľmi sa líšia hranice spoločensky akceptovateľného literárneho výrazu a spôsoby kultúrnej regulácie literatúry vo svete.

    Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS_4_2018)
     

     

     

     
     
    OBSAH / CONTENT
    e d i t o r i á l / e d i t o r i a l
    Dobrota Pucherová
    Cenzúra a autocenzúra v súčasnej literatúre ■ 2 (prejsť na článok)

    š t ú d i e – t é m a / a r t i c l e s – t o p i c
    Pavel Matejovič
    Transformácie cenzúry v súčasnom literárnom diskurze (s príkladmi zo slovenského kultúrneho prostredia) ■ 9 (prejsť na článok)
    Ján Drengubiak.
    Sprisahanecké myslenie v„cenzurovanom“ diele Richarda Milleta ■ 24 (prejsť na článok)
    Valerij Kupka
    Podoby cenzúry v súčasnej ruskej literatúre ■ 38 (prejsť na článok)
    Kamila Hladíková
    Literární cenzura a autocenzura v Číne: Dvě případové studie ■ 58 (prejsť na článok)
    Zuzana Kříhová
    Literární cenzura v Iránu: Nesnesitelné břemeno autorského a vydavatelského bytí ■ 72 (prejsť na článok)
    Katarína Bešková
    Súčasné podoby literárnej cenzúry v Egypte ■ 84 (prejsť na článok)
    Dobrota Pucherová
    „My nevydávame ženskú literatúru“: Cenzúra a autocenzúra literárnej tvorby v Ugande ■ 102 (prejsť na článok)

    r e c e n z i e / b o o k r e v i e w s
    Róbert Gáfrik: Zobrazovanie indie v slovenskej literatúre (Miloš Zelenka) ■ 123 (prejsť na článok)
    Mircea Martin – Christian Moraru – Andrei Terian (eds.): Romanian literature as World literature(Libuša Vajdová) ■ 128 (prejsť na článok)
    Libuša Vajdová – Jana Páleníková – Eva Kenderessy: Dejiny rumunskej literatúry (Libuše Valentová) ■ 132 (prejsť na článok)
    Horst-Jürgen Gerigk (Hrsg.): Turgenjew – Der Russische Europäer. Fünf Vorträge der Turgenjew-konferenz 2016 in Baden-Baden (Stefan Simonek) ■ 134 (prejsť na článok)
    Emer O’Sullivan – Andrea Immel (eds.): Imagining Sameness and Difference in Children’s Literature – From the Enlightenment to the Present Day (Kristína Kállay) ■ 137 (prejsť na článok)
    Warwick Research Collective: Combined and Uneven Development: Towards a new Theory of World literature (Dobrota Pucherová) ■ 139 (prejsť na článok)


SCImago Journal & Country Rank